Pomáhať našim deťom správne sa rozhodovať

Jozef Borovský a Zuzana Borovská

(téma odznela ako súčasť stretiek pre rodiny v kláštore sv. Augustína)

1. Sex a sexualita

 Prečo hovoriť s deťmi o sexe?

• tlak zvnútra (nástup puberty)
• tlak spoločnosti
• tlak rovesníkov

Aby boli deti schopné odolávať týmto tlakom,  treba im vštepiť sebaúctu.

Mýty o sexe

1. Sex je predovšetkým o uspokojovaní vlastných túžob.

• médiá majú dnes výrazný vplyv na postoje a hodnoty spoločnosti. Poznáme to, vo filmoch sa málokedy objavuje dlhotrvajúci, záväzný vzťah. Možno budeme jediný, kto povie našim deťom, že sex je maximálne naplňujúci iba v manželstve a nie je o uspokojovaní vlastných túžob, ale o dávaní seba samého v láske a vernosti druhej osobe.

2. Množstvo sexuálnych partnerov poskytuje viac skúseností.

• sex nie je iba telesné spojenie, ale vytvára aj hlbokú emocionálnu, psychologickú a dokonca duchovnú jednotu. Toto Biblia popisuje ako skutočnosť, že muž a žena sa stávajú jedným telom. Páry, ktoré majú spolu sex a potom sa rozídu trhajú toto spojenie jedného tela. To vedie k mnohým zraneniam.

3. Chránený sex je v poriadku.

• posolstvo o „bezpečnom sexe“ vyučujú v mnohých školách. Avšak mať bezpečný sex znamená abstinenciu mimo manželstva. Inak to často vedie k nečakaným a nechceným tehotenstvám a k potratom.

4. Pornografia je neškodná zábava.

5. Páry, ktoré spolu žijú majú lepšiu šancu rozhodnúť sa, či sú jeden pre druhého tí praví.

• rýchlo sa zmenila situácia, nedávno ukazovali ľudia prstom na tých, čo žijú spolu bez záväzku a teraz sa to považuje za úplne prirodzené. Ak mladí počkajú so sexom až do manželstva, pomôže im to správne sa rozhodnúť pri výbere budúceho manžela/manželky. Inač môže sex zahmliť tento úsudok.

6. Sex je poľutovaniahodný a trápny.

• presne takto to deti vnímajú, keď sa rodičia neustále vyhýbajú odpovediam na túto tému. Namiesto toho, aby sme deťom postupne predkladali zdravý pohľad na sex, mnoho rodičov radšej mlčí.

Ako hovoriť s deťmi o sexe?

1. Často a po troškách, nenásilne. Môžeme napr. využiť, keď sa naskytne nejaký príklad z okolia, alebo keď sa niečo v súvislosti s témou objaví v televízii, časopise,… Tiež nie veľmi z osobného hľadiska. Tínedžerov uvádza do rozpakov už len predstava, ako ich rodičia spolu tancujú, nie ešte to, ako sa milujú J

Pri týchto rozhovoroch nám pomôže to, že my naše deti poznáme lepšie ako ktokoľvek iný a musíme samy sebe dôverovať, že my im najlepšie odovzdáme naše presvedčenie a hodnoty aj v sexuálnych záležitostiach.

2. Začať v mladom veku

3. Prevziať iniciatívu. Nie všetko o čom treba hovoriť príde do reči spontánne.

4. Potvrdzovať sexuálnu identitu našich detí. To znamená dať deťom pozitívny pohľad na ich sexualitu. Dokonca ešte predtým, ako sa dieťa narodí by sme nemali byť sklamaní keď sme očakávali syna namiesto dcéry a naopak. Dôležité je potvrdzovať och sexuálnu identitu počas celého obdobia vývoja. Počas puberty však o to výraznejšie. Otec má byť vzorom pre svojho syna a svojej dcére poskytovať model zdravého vzťahu s mužom. Matka má byť vzorom pre dcéru a synovi pomáhať naučiť sa správať k ženám. Tiež je dôležité aby dovolila svojim deťom osamostatniť sa.

5. Usmerňovať tínedžerov. Zachovať chladnú hlavu a nájsť si na nich čas vždy keď začnú samy o tejto téme rozprávať, aj keď sme unavení, lebo neskôr sa už možno nebudú chcieť k tomu vracať. Pomôcť im správať sa prirodzene k druhému pohlaviu.

6. Sex a alkohol. Našim tínedžerom musí byť jasné, že priveľa piť znamená strácať nad sebou kontrolu. To môže spôsobiť to, že urobia niečo čo by mohli neskôr ľutovať.

7. Neplánované tehotenstvo. Ako majú rodičia reagovať aj na takéto a podobné situácie? Aj keď je v tej chvíli ťažké hovoriť s rozvahou, pri takýchto a podobne ťažkých situáciách je dobré začať vetou napr. ďakujeme, že si sa nám s tým zdôveril/zdôverila. Spôsob akým budeme na podobné situácie reagovať ovplyvní nie len výsledok, ale aj naše vzťahy a dôveru v budúcnosti.

8. Viesť vlastným príkladom. Nie je pokrytectvom stanoviť pre deti štandardy, ktoré sa nám nepodarilo dodržať. Možno by sme sa úprimne radi podelili o niektoré naše zážitky, ktoré ľutujeme, ale na to musia mať deti vhodný vek. Ak sa malé dieťa dozvie o rodičovských zlyhaniach, môže to narušiť jeho pocit bezpečia a dôvery. Tínedžer bude zase rodičovské chyby považovať za dôvod prečo rodičia nemajú mať priveľmi vysoké nároky na jeho vlastnú sexualitu. Vo vhodnom veku však deti ocenia našu otvorenosť, ktorá prehĺbi náš vzťah s nimi.

1. ALHOKOL A INÉ DROGY

Prečo sú drogy a alkohol dnes také rozšírené?

• relativizmus: predtým platilo, že pre našu spoločnosť existujú isté normy ustanovené autoritami a že ich porušovanie nesie so sebou následky. Relativizmus žiadne takéto hranice nepozná. Jednotlivci si samy vyberajú čo je správne a čo nesprávne. Dalo by sa to zhrnúť aj takto „Ak vám niečo robí dobre, robte to.“
• dostupnosť: mnohí tínedžeri majú dnes lepšie finančné možnosti v porovnaní s minulosťou. Na druhej strane je tu reklama na rôzne ochutené nápoje s obsahom alkoholu. Pre mnohých je to prvé stretnutie sa s alkoholom už v mladom veku, lebo tieto nápoje majú príťažlivé obaly, sú moderné a miešajú v sebe všetky obľúbené detské príchute spolu s alkoholom.
• neistota: tínedžeri viac než po čomkoľvek túžia po uznaní a obdive, hlavne svojich rovesníkov, snažia sa zapadnúť, ale len málo tínedžerov dokáže odhadnúť koľko znesú

Ak zistíme, že náš tínedžer toho vypil priveľa, spôsob akým zareagujeme ovplyvní jeho budúce správanie. Prehnané reakcie veci len zhoršia. Ak sa rozčúlime a dáme mu lekciu, obyčajne tým znemožníme každú ďalšiu komunikáciu. Hlavne pre rodičov tínedžerov je dôležité poznať fakty, čo sa týka alkoholu aj drog. Tínedžerom už totiž odpovede nezaobaľujeme, hovoríme s nimi priamo.

Základné fakty o pití alkoholu

• Alkohol je sedatívum, lebo umŕtvuje časti mozgu zodpovedné za sebakontrolu.
• Šumivé alkoholické nápoje účinkujú skôr, lebo alkohol sa z nich dostáva do krvi rýchlejšie.
• Neexistuje spôsob ako rýchlejšie vytriezvieť. Káva, studená sprcha, atď. spôsobujú, že človek je menej ospalý, ale nepomôžu organizmu zbaviť sa alkoholu rýchlejšie.
• Okrem krátkodobých nebezpečenstiev rizikového správania počas opitosti sú tu aj dlhodobé zdravotné riziká v súvislosti s pitím alkoholu, napr. cirhóza pečene.

Pri drogách platí to isté – rodičia musia byť informovaný, aby dokázali faktami o jednotlivých drogách odradiť svoje dospievajúce deti.

Najviac rozšírené drogy: Marihuana, extáza, kokaín.

Okrem argumentov, ktoré máme dávať našim deťom keď príde na tému drogy, môžeme ich naučiť pripraviť sa na rôzne situácie, ktoré môžu nastať, prípadne akým spôsobom alebo akými slovami odmietnuť ponúkanú drogu.

Podtitulok pre protidrogovú kampaň vo Veľkej Británii znie „Užívať drogy je protizákonné, hovoriť o nich nie.“

• PENIAZE, TV A INTERNET

Našim deťom hrozí, že ich identita sa bude formovať na základe značiek ktoré nosia, mobilov, ktoré vlastnia, alebo osobností, ktoré si vytvorili vo virtuálnom svete. Internetové vzťahy zas môžu nahradiť tie skutočné. Našou povinnosťou je naučiť naše deti ako žiť v modernom svete so všetkými jeho pokušeniami.

Peniaze

Tlak kúpiť deťom čo „potrebujú“ alebo „musia mať“ začína už pred ich narodením. Reklama sa zameriava už na tie najmenšie deti (rozprávkové postavy na džúsoch, papučiach, na všetkom) a ako deti rastú, zoznam sa rozširuje. A aby sa problém ešte znásobil, naša kultúra „mať všetko“ povzbudzuje ľudí brať si pôžičky aby si mohli kúpiť čo chcú hneď teraz.

Ako teda učiť deti správnemu prístupu k peniazom?

• V prvom rade sa musia zhodnúť obaja rodičia na spôsobe akým naučiť deti šetreniu, zodpovednosti a štedrosti.
• Hovorme s deťmi o sile reklamy, o tom čo potrebujú a čo nepotrebujú.
• Buďme im príkladom. Ukážme im, že aj my musíme počkať, kým si na niečo našetríme, alebo v obchode len tak medzi rečou môžeme upozorniť na niečo čo sa nám páči no napriek tomu si to nekúpime, lebo to nepotrebujeme.
• Ak chceme dávať pravidelné mesačné vreckové, naučme naše deti, nech si časť z vreckového odložia, nemusia minúť všetko, môžu aj časť vreckového darovať, alebo pomôcť niekomu inému.
• Nepodporujme unáhlené nákupy.
• Ak dáme určitý finančný prídel na nákup nejakého oblečenia, nesmieme ho nakoniec kúpiť my len preto, že dieťa peniaze už minulo na niečo iné. Odolávajme navýšeniu prídelu na požiadanie.
• Hovorme s nimi o následkoch toho, ak sa dostanú do dlhov.
• Povzbudzujme ich, aby si vážili svoj majetok a starali sa oň.

Televízia a počítač

Väčšina rodičov cíti, že tu sú potrebné isté hranice, vedieť však aké, nie je také jednoduché. Hranice v sledovaní tv sú samozrejme nutné aj čo sa týka nás rodičov. Tv má byť len doplnkom aktívneho rodinného života s množstvom iných činností. U detí musíme mať prehľad o tom čo pozerajú a ako dlho to pozerajú. My sme tí, ktorí rozhodujú o čase strávenom pred televízorom aj o tom, kedy treba prepnúť na iný kanál. Ako deti rastú, budú si postupne samy regulovať čas strávený pred televízorom a prevezmú aj zodpovednosť za to, aký program budú pozerať. V tínedžerov nie je na škodu, ak sa ku nim pridáme, keď pozerajú nejaký pre nás neznámy seriál.

Tv a počítačové hry môžeme napr. ponúknuť ako formu odmeny po tom, čo dieťa má splnené všetky svoje povinnosti, ani to však neznamená, že pri tom môže byť ako dlho chce. Aby sme mali prehľad, čo naše dieťa pozerá, alebo aké hry hrá, nemali by byť počítač ani televízia umiestnené v detskej izbe, ale v izbe prístupnej pre každého. Pre kontrolu obsahu internetových stránok existujú aj rôzne filtre, ktoré zamedzujú tomu, aby do počítača prichádzalo čokoľvek so zreteľne sexuálnym obsahom. V istom veku musíme doslova špehovať naše deti čo sa týka internetu. To znamená kontrolovať históriu prezerania, sťahované súbory aj kôš. Tiež je dobré rozprávať sa s deťmi o rizikách chatovania s neznámymi ľuďmi a zverejňovaním fotiek na internete. Pokiaľ je dieťa vo veku, keď mu chcete kúpiť mobil, myslite na to, že aj takto sa vie dostať na rôzne nevhodné internetové stránky a tu sa nám to už môže vymykať z rúk.  Preto je dobré deťom  v takom prípade kúpiť jednoduchší model bez možnosti pripojenia na internet. Aj keď sa stretneme so značným odporom. Súvisí to okrem iného aj s predchádzajúcou kapitolou o peniazoch, kde sme spomínali, že je dobré ak dieťa nedostane hneď všetko po čom túži.

Bratia augustiniáni oslavujú 13. novembra 2016 už päť rokov od posviacky kláštora sv. Augustína. Pôsobia na Slovensku už 21 rokov. Pýtali sme sa dvoch rehoľníkov zo zahraničia, ako vidia svoju rehoľu a poslanie augustiniánov na Slovensku. Preberáme článok z časopisu www.zasvatenyzivot.sk

Miguel Ángel Orcasitas Gomez, Generálny predstavený Rehole sv. Augustína  v rokoch 1989 – 2001, momentálne Provinciál Matritenskej provincie v Španielsku.

Kto sú augustiniáni?

Augustiniáni predstavujú jeden z inštitútov zasväteného života v Cirkvi. V Cirkvi od jej počiatku boli muži a ženy, ktorí chceli radikálnejšie nasledovať Krista,  a robili to podľa ducha ich zakladateľov, ktorí boli rôzni podľa historických a kultúrnych okolností. Augustiniáni vznikli v 13. storočí a boli založení priamo Cirkvou (pápeži – Inocent II. a Alexander IV.), nasledujúc ducha sv. Augustína, ktorý sám žil ako rehoľník, keď sa obrátil a potom žil v spoločenstve (komunite) po celý život. Toto sú teda niektoré hodnoty, ktoré my augustiniáni vyznávame.

Aké je poslanie augustiniánov?

Pre augustiniánov je dôležitý štýl života, lebo sme stará rehoľa, ako som hovoril, založení v 13. storočí, a plnili sme rôzne poslanie vo vnútri Cirkvi. Bola by to pohotovosť k službe v Cirkvi, tá charakteristika, čo by mohla definovať poslanie augustiniánov. Preto sme prítomní či už vo svete kultúry, univerzitnom svete, pri vyučovaní v školách, alebo na evanjelizačných a pastoračných aktivitách, vo farnostiach alebo na misiách pre ľudí, čo Boha ešte nepoznajú.

Aké sú špecifiká augustiniánov?

Naša charizma je štýl života a ten viac špecifikuje augustiniánov. Charizma je dar Ducha Svätého, ktorý zakladateľ dokáže odovzdať svojim nasledovníkom. Pre nás sa tá charizma vzťahuje na sv. Augustína, biskupa z Hippa, zo Sev. Afriky na prelome 4.-5. storočia. On po obrátení, začal žiť štýl života, ktorý bol nasmerovaný na hľadanie Boha v spoločenstve. Tento aspekt spoločenstva – komunity, je podstatný. V komunite bratia hľadajú Boha, majú  jedno srdce a jednu dušu, ako hovoria Skutky apoštolov (4,32-35), a slúžia Cirkvi, tam kde je to nutné, tam, kde je to konkrétne potrebné.

Aký je význam rehoľného rúcha – habitu?

Náš habit pochádza zo stredoveku. Je spoločný mnohým iným reholiam ako františkánom, dominikánom, karmelitánom a iným. Sú to rehole žobravé a aj my sme sa zrodili v tom kontexte. Rehole sa odlišovali v tom čase vďaka rozdielnym habitom. V prípade augustiniánov môžeme povedať, že farba rúcha nám bola pridelená od Cirkvi, aby sa odlišovala od ostatných reholí. V prvom rade mať nejaký konkrétny habit je znak zasvätenia Bohu. Potom napr. nosiť opasok, toto má za sebou jednu zbožnú legendu, podľa ktorej Panna Mária daruje sv. Monike opasok a ona ho odovzdáva sv. Augustínovi. Je to síce legenda, ale vzťahuje sa na náš záväzok žiť podľa sľubu čistoty.

Malo oblečenie augustiniánov nejaký vývoj?

Pravdepodobne naša kapucňa bola trošku menšia v počiatkoch, potom počas baroka sa predĺžila. Prakticky však môžeme povedať, že habit, ktorý nosíme dnes zostal nezmenený až po dnešok. Dnes sa však viac používa v priestoroch kláštorov, predovšetkým počas liturgie alebo pri pastoračných aktivitách. Menej ho nosíme mimo kláštora.

Kde začali augustiniáni pôsobiť a kde pôsobia dnes?

Rehoľa pôvodne začala v Taliansku, tvorili ju niektorí pustovníci z dnešného Toskánska (vtedajšia Tuscia). V roku 1256 sa pridali ďalšie skupiny, ktoré sa nachádzali v mnohých častiach Európy. Tu na Slovensku to boli viliamiti, ktorí boli časťou rehole v jej počiatkoch. Počas päťdesiatich rokov, ktoré idú od 1256 do konca 13. storočia sa rehoľa veľmi rýchlo rozšírila do všetkých krajín Európy. Potom s objavením Ameriky a obchodom s Áziou  sa rozšírila aj tam. Dnes sme v 48 krajinách sveta a naša prítomnosť je skutočne medzinárodná. Tvoria ju bratia, ktorí pochádzajú z mnohých kultúr či už z Latinskej, Strednej a Severnej Ameriky, Austrálie i Oceánie, Ázie, Afriky a Európy.

A čo prítomnosť na Slovensku?

Pre nás prítomnosť na Slovensku je autentická milosť. Takto sme to pochopili od počiatku. Bola to výzva pre návrat (po 450 rokoch). Mali sme šťastie, pretože jeden mladý Slovák vstúpil do rehole (na konci 80.tych rokov) a chcel sa vrátiť do vlasti a priniesť bohatstvo augustiniánskej charizmy. Teda pre nás týchto 20 rokov rehole, je skutočne príležitosť poďakovať Bohu, že nám dal milosť vrátiť sa na Slovensko a že sme našli mnohé osoby, ktoré boli našim bratom veľmi blízko a tak pomohli našej reholi vyrásť.

Luciano de Michieli, Provinciál Talianskej augustiniánskej provincie

Aké je poslanie augustiniánov?

Ako augustiniáni máme nádhernú charizmu sv. Augustína, ktorá nás pozýva žiť ako jedno srdce a jedna duša na ceste k Bohu. A predovšetkým dnes, keď sa žije veľmi individualisticky, žije sa len pre svoje záujmy, táto charizma spoločenstva chce doniesť svetu istý spôsob ako byť cirkvou – spoločenstvom, kde sa všetko zdieľa, kde nie sme nikdy sami a kde máme  hlboké vzťahy. Najprv sa to žije v spoločenstve s bratmi a sestrami, s ktorými žijeme a potom to prinášame ako službu pre tento svet. Nemáme službu, ktorá je špecifická, ale môžeme pracovať v školách, v nemocniciach, vo farnostiach; to značí, že na každom mieste komunita bratov dáva k dispozícii dary každého člena a slúži Cirkvi a svetu tam, kde žije. To je niečo, čo dokážeme robiť v misionárskych osadách až po bohaté a najviac zaľudnené mestá.

Ako sa rozvinulo poslanie augustiniánov na Slovensku?

Na Slovensku sa snažíme žiť ten istý štýl. Predovšetkým na začiatku sme sa snažili vytvoriť spoločenstvo s mladými a laikmi, a teda ukázať cirkev, ktorá prijíma, kláštor, ktorý je domom všetkých a kde sa každý môže cítiť doma. Teda deliť sa o vieru, deliť sa o život, deliť sa o priateľstvo. O nás augustiniánoch sa často robia žarty o špagetách. Totiž obedy a večere sú stále veľmi dôležité, lebo práve vtedy sa spája celá rodina. K tomu sa pridáva misia, schopnosť ísť po krajine a ohlasovať vieru, ukazovať radosť a nadšenie pre vieru, radosť a krásu spoločného života. Potom aj tu, podľa darov jednotlivých bratov, postupne sa rozvíja služba iným spôsobom či už v školách, či v službe pre zasvätený život, v pomoci vo farnostiach, pri spovediach a duchovnom sprevádzaní, a predovšetkým v radosti z ohlasovania Krista, aby mohlo evanjelium zasiahnuť srdce každého človeka.

Prečo si sa stal augustiniánom?

Vybral som si augustiniánov kvôli komunite – spoločenstvu. Pred vstupom do rehole som študoval poľnohospodárstvo. Preto mi mnohí vraveli: “Prečo si nešiel k benediktínom? Mohol by si sa možno starať o polia a hospodárstva, v práci a modlitbe.” Ja som však objavil, že život v jednote spoločenstva odstraňoval môj individualizmus a nútil ma stále žiť s bratmi, konfrontovať sa, budovať spolu. Toto ma urobilo skutočne veľmi slobodným. Milujem veľmi túto charizmu, preto som si ju vybral a stal sa augustiniánom.

Si šťastný?

Áno, som veľmi šťastný, spokojný a naučil som sa tešiť aj z radosti, ktorú nachádzam v mojich spolubratoch. Napríklad prísť na Slovensko a vidieť ako sú šťastní aj títo bratia, radosť mnohých laikov, ktorí ich stretávajú, to je niečo, čo ma robí šťastným a čo mi pomáha aj v mojej službe.

Čo chýba dnešnému človeku, aby bol šťastný, aby dokázal vnímať Božiu lásku?

Myslím, že chýbajú ľudia, a my sa snažíme nimi byť so všetkými našimi slabosťami, ktorí budú pokorní a nebudú mať bočné záujmy. Dnešný človek má strach, keď stretáva niekoho, kto má stále bočné záujmy. Preto má ťažkosti sa otvoriť, stále myslí na to, o čo ide tej osobe. Naopak, keď zistí,  že ten, kto sa mu priblíži, nemá iný záujem, len ten, aby druhá osoba stretla Krista a aby bola šťastná, vtedy sa všetky srdcia otvoria. Myslím si, že je veľká potreba práve takéhoto prístupu. Teda pokora, nemať iné záujmy a potom radostný štýl života, ktorý dokazuje, že to, čo niekto ohlasuje, je skutočne radosť života.

Silvia Košťová – Juraj Pigula

Dobrý deň 🙂
Predstavujem vám nový album slovenskej, kresťanskej hudby s názvom Paradoxy života.
Ide o album tvorený s myšlienkou Ježiša:,,Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte“ (Mt10,8). Preto si tento album môžte stiahnuť bezplatne na stránke http://www.gioo.one/, kde nájdete bližšie informácie o autorovi, či albume a budete mať možnosť pozrieť si texty pesničiek, či stiahnuť si spevník s akordmi.
Používajte tieto skladby podľa ľubovôle, teda sťahujte, prezentujte…
Ak by mal niekto nejaké iné požiadavky, ako ponúkame na stránke, bez ostychu mi napíšte, rád vám pomôžem.

Dotyky milosrdenstva

Premýšľala som, kedy príde ten správny čas, napísať o tom, ako bolo na púti. A ten čas prišiel nečakane. Vtedy, keď mi môj anjelik poďakoval za list, ktorý som mu napísala ako vďaku za to, že sa o mňa tak pekne staral. Vtedy, keď ku mne prišla úžasná dievčina, ktorej som bola animátorkou a darovala mi krásnu magnetku ako poďakovanie za prejavenú dôveru a priateľstvo. Vtedy, keď mi moja kejmoška položila na karimatku cukrík s listom od srdca (ktorý by som od nej skutočne nečakala)… Vtedy, keď som pozrela nad pódium kultúrneho domu v Gaboltove a uvidela tam Krista na kríži. Vtedy som vedela, že je ten správny čas. Boli to síce maličkosti, ktoré ma ,,prinútili” zamyslieť sa, ale mali v sebe VEĽKÚ LÁSKU. A o tomto celá púť bola. ,,Robiť malé veci s veľkou láskou,” ako nám aj otec Juraj pripomenul na prednáške o bl. Matke Tereze.

 

Požehnaný čas, plný milosrdenstva nášho milujúceho Boha.

Vďaka otcovi Milanovi sme si uvedomili, že ,,hlas svedomia je hlas Boží. Je to niečo živé v nás, niečo, čo môže rásť, niečo, čo je napájané Bohom a formované Duchom Svätým.” Otec Rasťo poznamenal výnimočnosť podobenstva o milosrdnom samaritánovi. Pripomenul nám aj to, že to, že si kresťan, by malo byť z teba cítiť, až priam ,,smrdieť”.

 

,,Boh je najväčší umelec, nedokáže neodpustiť, privádza nás do zasľúbenej zeme…” tieto slová sme si mohli hlboko vryť do sŕdc prostredníctvom Žalmu 103 i nádherného vysvetlenia jeho znenia vďaka bratovi Andrejovi.

 

Zdieľania, spoveď, rozhovory, priateľstvá, silenciá, adorácie, piesne, príroda, nové miesta, nové pohľady, nové zážitky, nové ja… To všetko, ale i oveľa viac sa dá zažiť na ceste za našou nebeskou Matkou.

Vystúpiť na vrch v spoločenstve, cez bolesť, úpal či veľkú premenlivosť počasia. A tam na vrchole kalvárie zložiť z pliec batoh plný dôležitých, ale i tých nepodstatných starostí, ktoré ma dlhú dobu ťažia. Upriamiť svoj zrak na milosrdenstvo Pánovo. A len sa nechať viesť.

 

,,Pravá, skutočná úcta, smeruje k Ježišovi. Nie je dôležité, čo sa nám stane, ale v Koho blízkosti sa nám to stane… V očiach našej nebeskej matky môžeme vidieť odraz Ježiša Krista a v Ňom našu tvár.” (z novokňazskej kázne, Gaboltov)

Taký to bol čas. Plný milosti. Plný dobrých sŕdc. Plný radosti. Plný Jeho prítomnosti.

 

Dôverný priateľ, Záchranca, Pokoj, Láska, Radosť, Milosrdenstvo, Odpustenie, Pokora… Toto je môj Boh.

Put your love in action. ❤

Foto: Lenka Bednárová