Augustín, biskup, sluha Krista a Kristových služobníkov, pozdravuje v Pánovi pánov Probu, ctihodnú Božiu služobnicu
Vytrvalá modlitba nevyhnutná vdovám 1. 1.
Spomínam si, že si sa ma pýtala a sľúbil som ti napísať niečo o spôsobe modlitby k Bohu. Teraz z milosti Toho, ktorého v modlitbe vzývame, nám doprial čas a možnosť. Bolo mojou povinnosťou hneď splatiť svoj dlh a v Kristovej láske vyhovieť tvojmu zbožnému želaniu. Slovami nemôžem vyjadriť, akú radosť mi spôsobila tvoja žiadosť, v ktorej som poznal, akú starostlivosť máš o tak dôležitú vec. Akú väčšiu starosť by si mala mať v tvojom vdovstve, ako tráviť v modlitbe noc a deň podľa odporúčania Apoštola. Ten hovorí: Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa (1 Tim 5, 5). Mohlo by sa teda zdať zvláštnym, ak by si bola v hodnotení sveta, keby si dobre nechápala, že v tomto svete a v tomto živote sa nik nemôže cítiť istým, vznešená, bohatá, matka tak početnej rodiny a hoci vdova, preto nie znechutená, môže – opakujem – sa zdať zvláštnym, ako zmýšľanie o modlitbe preniklo do tvojho srdca a sa ho natrvalo zmocnilo.
Ako je bohatým prístupné Božie kráľovstvo 1. 2.
Ten, ktorý preto, že ťa inšpiroval týmto zmýšľaním, robí presne ako robil so svojimi učeníkmi. Boli zarmútení nie tak pre seba samých, ako pre ľudské pokolenie a stratili nádej, že sa niekto môže spasiť, po tom, čo od Neho počuli, že je ľahšie ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému do nebeského kráľovstva (por. Mt 19, 24 – 26; Mk 10, 25). On s prekvapivým prísľubom a plným dobroty im odpovedá, že čo je nemožné ľuďom, je ľahké Bohu. Ktorému teda je ľahšie, že dokonca bohatý vojde do nebeského kráľovstva, inšpiroval ťa zbožnou starosťou, s ktorou si myslela sa so mnou poradiť, ako sa máš modliť. Keď bol ešte to dolu so svojím telom, vovádza do nebeského kráľovstva bohatého Zacheja (por. Lk 18, 29). Po svojom oslávení svojím zmŕtvychvstaním a vstúpením do neba, skrze vyliatie Svätého Ducha koná tak, že mnohí bohatí pohrdli týmto svetom a stali sa bohatšími, lebo prestali túžiť po bohatstvách. Teda aké by som ti mohol dať zmýšľanie modliť sa k Bohu, ak nie, aby si v neho dúfala. A ako by si mohla dúfať v neho, keby si znovu vkladala svoje nádeje v neistotu bohatstva. A keby si pohrdla ozdravujúcim príkazom Apoštola, ktorý hovorí: Bohatým tohto sveta prikazuj, nech nie sú namyslení a nech nevkladajú svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám hojne dáva všetko, aby sme to užívali. Nech robia dobre a stanú sa bohatými na dobré skutky, nech sú štedrí a vedia sa podeliť. Tak si uložia dobrý základ pre budúcnosť, aby dosiahli skutočný život (1 Tim 6, 17 – 19))?
