Ďalšie meno, ktoré chceme spomenúť, je blahoslavený Štefan Bellesini, nádherná postava rehoľníka 19. storočia.
Narodil sa v Tridente v r. 1774, stal sa augustiniánom a v dôsledku zrušenia rehoľných domov vládou, otec Štefan bol vr. 1810 nútený utiahnuť sa k svojej rodine.
Venoval sa školskej činnosti, staral sa o kresťanské formovanie mládeže a v krátkom čase si získal úctu a dôveru svetskej vrchnosti, ktorá ho menovala inšpektorom základných škôl v tridentskom kraji. Ale túžba zostať verným rehoľnému životu, ktorému sa zasvätil a ktorý bolo ťažké realizovať v jeho meste, aj pre negatívny prístup rakúskej vlády, v r. 1817 zanechal školskú kariéru a tajne ušiel do pápežského štátu, kde bol medzitým rehoľný život obnovený. Svetstká vrchnosť v Tridente ho požiadala, aby sa vrátil, ale otec Štefan jednoznačne odpovedal, že puto, ktoré ho spája s Bohom cez rehoľné sľuby je väčším a hlbším záväzkom ako všetko ostatné. Najprv ho poslali do kláštora v Ríme, kde niekoľko rokov vynikajúco plnil úlohu majstra novicov. Potom ho predstavený preložil do Genarzana, pútnického kostola Matky dobrej rady. Tu venoval posledné roky svojho života spravovaním malej farnosti. Zomrel dňa 2.2. 1840 na mor, ktorý dostal, keď opatroval svojich farníkov.
Bol prvým farárom, ktorý bol v cirkvi vyhlásený za blahoslaveného.
