„Čo je teda čas? Keby sa ma nik na to nepýtal, vedel by som to. Keď to mám však niekomu vysvetliť vtedy to už neviem.” (Sv. Augustín, Vyznania XI, 14)

Už tradične sa stretávame s mladými a rodinami na Silvestra popoludní, aby sme spolu poďakovali za prežitý rok, za všetky dary, ktoré sme dostali od nášho nebeského Otca, a aby sme ho odprosili za naše chyby, a zároveň ho poprosili o potrebné milosti do nového roka. Duchovná program nachádza svoje vyvrcholenie v polnočnej adorácii, kedy sa celý okolitý svet necháva zahltiť hlukom a my naopak v tichu modlitby stretávame Pána času – Boha. O zábavný proogram sa staráme spolu s mladými a je ním vyplnený časa ako pred polnocou, tak až do skorého rána. Hudbu, hry, rekapituláciu končiaceho sa roka na fotkách a rôzne aktivity dopĺňajú rozhovory a úsmevné situácie.

Na tejto akcii sa takto stretávame spoločne s mladými, ktorí nechcú prežiť koniec roka len v “zábave bez zmyslu“, v hluku ohňostrojov a svetiel, ale chcú naplniť čas zábavou, modlitbou a priateľstvom možno aj s novými ľuďmi. Od starého k novému, z humbuku do pokoja.

A na polnočnej adorácii sa stretávame v kostole so všetkými, ktorí sa k nám chcú v túto staro-novú chvíľu v modlitbe pripojiť.

“Dobrotivý Otče, tvoj Jednorodený Syn, ma vykúpil svojou predrahou krvou. Nech ma neohovárajú pyšní, lebo rozmýšľam o cene svojho vykúpenia, jem ju, pijem a rozdávam ju.” (porov. sv. Augustín, Vyznania X, 43)

Slávnosti veľkonočného trojdnia trvajú od Zeleného Štvrtku do Nedele Pánovho Zmŕtvychvstania. V kostole sa stretávame v spoločenstve farníkov a mladých a takto sa spoločne vnárame do prežívania Veľkej Noci. Začíname na Zelený štvrtok sv. omšou, v deň poslednej večere, kedy si pripomíname ustanovenie Sviatosti oltárnej a pripomíname si jej hodnotu pre nás. Veľký piatok je dňom utrpenia a smrti nášho Pána Ježiša Krista a v tomto duchu prežívame celý deň, zvlášť pri adorácii Kríža. Biela sobota je známa vyslaním „Emauzských učeníkov“ do rôznych častí mesta. Aj my môžeme vo svete stretnúť ľudí, s ktorými sa môžeme podeliť o to, čo pre nás a pre nich znamená tajomstvo Veľkej Noci. Slávenie vzkriesenia nášho Pána Ježiša Krista sa začína až po zotmení, v noci, a radosť z jeho víťazstva nás drží v bdelosti až do skorých ranných hodín.

„Radosť v mnohých má za následok aj väčšiu radosť v jednotlivcovi, lebo jednotlivci sa navzájom rozohňujú a roznecujú. Napokon, keď sú mnohým známi, mnohých povzbudzujú k spaseniu a majú mnoho nasledovateľov.“ (sv. Augustín, Vyznania VIII, 4)

Tento sviatok sa v našej augustinánskej rodine po celom svete slávi 22. mája, a na konci slávnostnej sv. omši nasleduje požehnanie ruží. Ruža je jedným z charakteristických znakov sv. Rity.

Prípravou na tento sviatok je 15 štvrtkov svätej Rity, ktoré predchádzajú tento deň. Každý z týchto štvrtkov mávame pobožnosť k sv. Rite od 17:30, po ktorej nasleduje sv. omša s pozvanými hosťami o 18:00 a modlitba k svätici.

“To, čo o sebe viem, viem s tvojím osvietením, a to, čo o sebe neviem, tak dlho nebudem vedieť, kým sa moje temnoty nestanú pred tvojou tvárou jasné ako poludnie.” (sv. Augustín, Vynania X, 5)

Ak sa zamýšľaš nad svojím životom a občas sa v tebe ozýva túžba zasvätiť svoj život Bohu, môžeš stráviť s nami niekoľko dní v druhej polovici augusta, a tak si lepšie overiť smerovanie tvojho života. Môžeš spoznať, ako vyzerá život v kláštore a niektoré charakteristiky rehoľného augustiniánskeho života.

Rozlišovanie je jednou zo základných čŕt života kresťana. Túto cnosť si nemáme osvojiť len len v otázke hľadania vlastného povolania (manželstvo či zasvätený život), ale aj v každodennom volení si medzi dobrom a zlom.

šetci sme pútnici na tejto zemi a putujeme do nebeskej vlasti k nášmu Stvoriteľovi – ako hovorí náš otec Augustín: “Stvoril si nás pre seba Pane, a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.” (sv. Augustín, Vyznania I, 1)

akto si to aj my augustiniáni raz v roku pripomíname o trošku konkrétnejšie, keď putujume spolu s mladými do Gaboltova, na mariánske pútnické miesto našej košickej arcidiecézy.

Táto pešia púť sa koná v prvej polovici júla a štartujeme z Prešova, prechádzajúc cez dediny, lesy a lúky. V dedinách nachádzame nocľah a pohostenie domácich, ktorým zasa my odovzdávame z radosti nášho putujúceho ducha. Nechýba nám dobrá strava a okrem samotného fyzického putovania s ruksakom na pleciach, putujeme aj duchovne. Každý rok rozoberáme spoločne nejakú tému; ráno máme krátku prednášku, potom v tichu sa nad ňou každý osobne zamyslí, a nekôr v skupinkách sa spoločne podelíme o naše myšlienky a niekedy aj otázky. Večer je v každej dedine sv. omša – Eucharistia, ktorá je stredobodom každého dňa. Večery trávime spoločne s miestnymi veriacimi v speve a zábave, so zaujímavým sprievodným programom a slovkom.

“Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou.“ (sv. Augustín, Vyznania X, 27)

Sviatok sv. Augustína je pre nás Augustinánov veľmi významný, lebo on je naším patrónom, naším duchovným otcom a my sa snažíme žiť jeho špiritualitu podľa reguly, ktorú on sám napísal ešte vo 4. storočí. Tento sviatok začína už 27. augusta popoludní, keď slávime spomienku sv. Moniky – Augustínovej mamy, a pokračujeme s programom až do večera.

28.⁠ ⁠augusta, v samotný deň sviatku sa slúži slávnostná sv. omša, a po nej sa spoločne stetávame pri obednom stole so všetkými pozvanými, počnúc duchovenstvom, cez rodiny, priateľov a spolupracovníkov, až k fanúšikom sv. Augustína, alebo len s náhodnými okooidúcimi.