Spoločenstvo je miestom, kde sa viera stáva živou. Nie sme povolaní kráčať sami – Boh nás volá do jednoty, do vzťahov, do rodiny, ktorá má jedno srdce a jednu dušu. V spoločenstve sa učíme zdieľať nielen materiálne veci, ale aj radosť, nádej, bremeno aj modlitbu.

Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. (Sk 4, 32)

Pravé priateľstvo je len vtedy, keď ho ty sám spojíš láskou, ktorá „je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5,5). (sv.Augustín – Confessiones 4,4, 7)

Služba je praktickým vyjadrením lásky. Každý z nás dostal jedinečné dary – nie preto, aby sme si ich nechávali pre seba, ale aby sme nimi obohacovali druhých. Keď slúžime, stávame sa nástrojmi Božej milosti a odrážame Jeho dobrotu vo svete.

Podľa toho, kto aký dar dostal, slúžte si navzájom ako dobrí správcovia mnohotvárnej Božej milosti. Keď niekto hovorí, tak len ako Božie slovo; keď niekto slúži, tak len z moci, ktorú uštedruje Boh, aby bol vo všetkom oslávený Boh skrze Ježiša Krista. Jemu sláva a vláda na veky vekov. Amen. (1 Pt 4, 10-11)

Jednota je ovocím Ducha Svätého a znakom skutočného kresťanského života. Nie je to uniformita, ale hlboké spojenie srdca, ktoré vychádza z lásky, pokoja a vzájomného rešpektu. V jednote sa prejavuje Kristova prítomnosť medzi nami – je to svedectvo, ktoré hovorí svetu o Božej láske.

Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. (Ef 4,3)

Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa. (Jn 17,23)