Hľadanie Boha je motívom vedenia spirituality Augustína. A nezaujíma len toho, kto hľadá pravdu, kto ešte nenašiel v Kristovi pravdu svojho života, viera sama o sebe je neustálym hľadaním Boha. Existencia Boha je naozaj tak nehmatateľná, že sa nikdy nemôže prísť k podstate jeho poznania. Boh sa viac hľadá, nachádza, viac sa miluje, zostáva väčšia túžba nájsť ho.

„Nájsť Boha znamená nájsť radosť– preto žijeme a pracujeme – plný zmysel vlastnej existencie, skutočne,“ potvrdzuje zo skúseností sv. Augustín – „stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdce je nespokojné, kým nespočinie v Tebe.“

Ako hľadať a kde nájsť ? Cestou vnútra, hovorí sv. Augustín, cez rozjímanie, akoby sme povedali dnes. „Nevyjdi zo seba, vráť sa do seba, pravda býva vo vnútri človeka a keď si uvedomíš, že tvoju povaha je možné zmeniť, vstúp do svojho vnútra… Teda skús prísť tam, kde svetlo nášho rozumu prijíma pravé svetlo.“ Zdá sa, že sv. Augustín sa obracia predovšetkým na dnešného človeka, ktorý je vzdialený sám sebe, vzdialený vlastnej dôstojnosti, neustále hľadajúci, aj keď neusporiadane, vlastnú identitu, vyrušovaný mnohými vecami, ktoré ho obklopujú a pobádajú k ilúzii, že nimi naplní svoje prázdne vnútro, ktoré je prázdne, lebo v ňom nie je Boh.

Len keď nájde sám seba, učí sv. Augustín, keď znovu získa svoju ľudskosť, oslobodí ju od otroctva vecí, môže človek nájsť Boha, čiže radosť. Preto v Reguli, hovoriac o vzťahu rehoľníka k veciam, sv. Augustín ponúka zásadu: „ Lepšie je mať menej potrieb, než viac vecí.“ Zvnútornenie /interiorita/ je vyslobodením sa z väzenia vecí, je znovunadobudnutie seba samých, modlitbou a rozjímaním t.j novým spôsobom, ako stáť pred Absolútnom a udalosťami, hľadať Boha cez a spolu s bratmi: to je cesta, ktorú ponúka sv. Augustín dnešnému človeku.