Niekoľko fotiek z tohto stretnutia v Košiciach
V tomto týždni, od pondelka 27. apríla 2026 do stredy 29. apríla 2026, sme v našej komunite v Košiciach privítali nášho provinciála p. Gabriele Pedicino OSA, ktorý prišiel na pravidelnú vizitáciu spolu s ďalšími dvoma spolu-vizitátormi: p. Domenico Vittorini OSA (prior augustiniánskeho kláštora v Bologni a provinciálny radca) a brat Antonio Masi OSA (ekonóm provicnie).
Počas svojho 4-ročného mandátu má otec provinciál povinnosť navštíviť všetky komunity v provincii, aby sa tak oboznámil s konkrétnou realitou života v nich. V rámci návštevy sa stretáva v osobných rozhovoroch s každým zo spolubratov na danom mieste. Zaujíma sa o pastoračnú aktivitu, komunitnú spoluprácu, duchovný život bratov, prípadné zdravotné ťažkosti, ale aj o praktické záležitosti týkajúce sa ekonomickej stránky chodu rehoľného domu a farnosti či sanktuária. Zaujíma sa taktiež o plány a projekty do budúcnosti, a o možnosť pomoci, podpory a spolupráce v rámci provincie a rehole.
Sme veľmi radi, že sme sa v týchto dňoch v bratských rozhovoroch s našimi spolubratmi z Talianska vzájomne povzbudili a hľadali ďalšie možnosti, ako sa ešte viac priblížiť ľuďom a naďalej šíriť našu augustiniánsku spiritualitu, odkaz sv. Augustína a sv. Rity pre dnešný svet, ktorý tak veľmi potrebuje dialóg, porozumenie, odpustenie a pokoj.
Jednotlivé chvíle pracovných rozhovorov sme „okorenili“ dobrou slovenskou kuchyňou, spomienkami na rôzne humorné chvíle z našich štúdií a formácie v Taliansku, ktoré si nosíme v pamäti a radi sa k nim vraciame pri podobných príležitostiach. Nechýbala poobednajšia šálka kávy, ktorá sa po toľkých rokoch formácie v Taliansku pre nás stala už neodmysliteľným rozlišovacím znakom a miestom stretnutia.
V utorok sme spoločne slávili eucharistiu v našom kostole sv. Rity aj s veriacimi. V kázni nám p. Gabriele slová z evanjelia daného dňa (Jn 10, 22-30) priblížil týmito slovami:
«V dnešnom evanjeliu sme počuli silné napätie: „Dokedy nás chceš držať v neistote?” Je to otázka tých, ktorí chcú poznať s presnoťou, chcú mať definície, jasné dôkazy. A koniec koncov je to aj naša otázka. Ale Ježiš nám odpovedá úplne nečakane: nepridáva ďalšie slová, ale odkazuje sa na skutky: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky…” Akoby sme povedali: pravda nie je len niečo na pochopenie, ale na rozpoznanie. Nestačí počúvať ušami, je potrebné nechať sa zatiahnuť srdcom. A tu nám Ježiš ponúka veľmi intímny obraz, niečo z domáckeho prostredia: „Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou.” Tu nemáne niečo nejasné, neznáme. Je tu vzťah-puto. Viera sa nerodí z dokonalého vysvetlenia, ale z hlasu-volania, ktorý rozpoznáme. Zo skúsenosti, ktorá nás robí poznanými a chránenými. A takto sa tento prísľub stáva jedným z najsilnejších v evanjeliu: “nik mi ich nevytrhne z mojej ruky”. Vo svete, v ktorom môže byť všetko nestabilné, krehké, neisté… je toto slovo skalou. Augustín to porozumel dobre. Neistota sa nepremôže skrz ďalšie informácie, ale nájdením miesta, kde srdce môže definitívne spočinúť. A to miesto je práve vzťah: byť v jeho rukách. “Ja a Otec sme jedno.“ V tomto je naša konečná istota: ruka, ktorá nás chráni, je ruka samého Boha. A takto namiesto neustáleho pýtania sa “povedz mi kto si”, sme možno volaní urobiť iný krok: Počúvať. Rozpoznať. Nasledovať.»
Vďační za toto stretnutie sa oň radi delíme aj takto s vami a tešíme sa na tie ďalšie stretnutia s našimi spolubratmi či už tu u nás v Košiciach alebo na iných miestach našej provincie alebo vo svete.
